“Kde bolo, tam bolo” – tak začína väčšina rozprávok, ktoré si pamätáme z detstva. Napríklad tá o Šípkovej Ruženke, ktorú zakliala sudička už pri jej narodení. Celé kráľovstvo sa ju snažilo pred kliatbou storočného spánku ochrániť, no zbytočne. Kliatba sa nakoniec vyplnila a Ruženka bola oslobodená až princom, ktorý bozkom kliatbu prelomil.

Tvrdíte, že podobné kliatby sa dejú iba v rozprávke?  Nie je to úplne pravda.

Pozrime sa na postavu sudičky. Bola mocná, všetci sa jej báli a mala veľkú autoritu. Keď preto vyslovila svoju kliatbu, ľudia uverili, že sa vyplní. Nespochybňovali ju. Na druhej strane stála zakliata Ruženka, slabé dieťa bez skúseností a znalostí.

Proti sebe stoja dva kľúčové archetypy:
1. Na jednej strane stojí dôveryhodná autorita. Či už je to pozitívna, alebo negatívna autorita, čo povie, to sa stane (napr. lekár, otec, mama, manažér, človek, ktorého obdivujete a dôverujete mu, veštica s reputáciou…)

2. Na druhej strane je menej skúsená  osoba, často mladšia. Táto osoba dôveruje názoru autority.

To už znie trochu “reálnejšie” a menej rozprávkovo. Možno aj vám sa niekedy v živote stalo, že ste negatívne slová od autority prevzali ako ťažobu/ veštbu a nesiete si ju so sebou až dodnes. Takáto veštba môže mať mnoho foriem, napríklad:

Mama alebo otec – “Z teba nikdy nič nevyrastie, si strašne lenivá/ý.”

Učiteľka v škole – “Ty radšej nekresli, vôbec to nevieš.”

Manažér, ktorého ste obdivovali – “Ty choď radšej cestou experta, manažér z teba nebude.”

Lekár – “Pani, vy nikdy neotehotniete…”

Babka – “Ty si muža nenájdeš, si príliš prieberčivá…”

Táto „veštba“ vám môže otravovať život denne. Môže vyvolať pochybnosti práve v momente, keď to najmenej potrebujete. Môže vám vyvolať trápenie a zamedziť vám, aby ste sa pohli ďalej.

Ak sa vám nedarí nájsť si stabilný vzťah, tak milovaná babička možno mala pravdu.

Ak sa vám nedarí otehotnieť, je to preto, lebo to hovoril pán doktor, uznávaná kapacita.

Niekde vnútri možno cítite, že by ste sa chceli pustiť do kreslenia alebo maľovania. Neurobíte to, pretože pani učiteľka zrejme vedela, čo hovorí.

Nevydáte sa na dráhu manažéra, keď vám uznávaný šéf povedal, že na to nemáte. A ten sa v ľuďoch predsa nemýli.

Podobné veštby sú fatalistické a obmedzujú vaše možnosti. Tieto zakliatia sú však často vynesené s dobrým úmyslom, na rozdiel od pomstychtivej sudičky z rozprávky o Šípkovej Ruženke. To však neznamená, že vás nemôžu obmedzovať alebo ťažiť.

V terminológii NLP (neuro-lingvistické programovanie) a hypnotického jazyka sa takéto proroctvo nazýva “kotva”. Je vyslovená veľmi presvedčivo zo strany autority, ktorú buď uznávame, alebo z nej máme strach. Kotvou ju voláme preto, lebo je o vás “zaseknutá” a udržiava vás na mieste. Ovplyvňuje vaše konanie a má vplyv na kvalitu vášho života, pretože vaše rozhodnutia sú ovplyvnené veštbou.

Otázkou teda je, ako odstrániť túto kotvu? Napokon, každá kotva sa dá uvoľniť, keď je potrebné vyplávať. V rozprávke ju odstránil princ, ktorý odklial princeznú. A žili šťastne, až kým nepomreli. Keďže život nefunguje úplne ako rozprávka, máme dve možnosti. Kotvu môžeme uvoľniť sami, alebo s pomocou niekoho iného. Silu uvoľniť takúto kotvu môžeme získať spoločne so skúsenosťami. V určitom momente nad nami autorita prestane mať moc, pretože máme dostatok vlastných znalostí.

Niektoré kotvy však sami uvoľniť nedokážeme, a jedna z možností, ako si s ňou dať rady, je obrátiť sa na skúseného človeka v oblasti NLP, resp. hypnózy. Vďaka tomu sa zmení váš postoj k situácii, v ktorej vás zakliali. Jej význam už nebude taký ťažký, preto kotvu uvoľníte s ľahkosťou a vydáte sa svojím smerom. Ak teda máte pocit, že vás na mieste drží podobná zlá kliatba, o ktorej viete, rada vám ju pomôžem uvoľniť.

P.S. Každý človek má nejakú autoritu. Preto si dávajme aj my pozor na to, čo druhým ľuďom prisúdime, nech je náš úmysel akokoľvek dobrý. Zakliať sa môžeme aj sami – o tom však nabudúce