Mám úzkostný pocit. Zobudím sa ráno a je tam. Hneď ráno, keď som dobre spala…
Kedysi som si myslela, že úzkostný pocit je niečo zlé. Vnímala som to ako hrozbu a tým si zvyšovala svoj úzkostný pocit.
Na základe svojich vlastných skúseností som pochopila, že úzkostný pocit je správa, kontrolka, varovanie. Hovorí mi, že buď niečo v sebe potláčam, nevnímam, odkladám, nedávam pozornosť tomu čo je dôležité. Úzkostný pocit sa typicky viaže s budúcnosťou.
Dnes, keď príde úzkostný pocit viem, že mám niečo zmeniť, urobiť. Sadnem si s ňou a opýtam sa, čo je správa, ktorú mi dáva. Správa, ktorá chodila pred tým v iných formách a ja som ju ignorovala.
Znie to jednoducho, je to však učiaci sa proces komunikácie so svojim úzkostným pocitom. Naučila som sa, že je podstatné zachytávať tie správy pred tým, aby úzkostný pocit nemusel prísť.
Úzkostný pocit je moja vlastná sprievodkyňa vo vnímaní seba a svojich potrieb.
O úzkosti ako nositeľovi správy je pekný diel podkastu v Hidden Brain, kde Tracy Dennis-Tiwary, autorka knihy Why Anxiety Is Good for You (Even Though It Feels Bad) hovorí o tom viac.
https://hiddenbrain.org/podcast/a-better-way-to-worry/ a nájdete ho aj na všetkých podkastových platformách.
