V minulom článku som písala o tom, ako nás môžu „zakliať“ iní ľudia. Dnes sa však budem venovať tomu, ako si takúto paseku vieme privodiť celkom sami.

Najskôr však poďme do nášho detstva. Keď sa narodíme, svet spoznávame všetkými svojimi zmyslami. K všetkému čo vidíme, počujeme, cítime, voniame či nahmatáme, si priradíme informáciu, ku ktorej sa nám môže a nemusí viazať silná emócia.

Spôsob, akým sa vtedy učíme komunikovať, je aj pomocou slov. Každé má svoj význam a je pre nás aj nositeľom väčšej či menšej emócie.

Zoberme si takú kravu. Niekomu môže toto slovo vzbudzovať roztomilé zviera s veľkými mihalnicami, u iného je to číre stelesnenie nadávky či negatívnej emócie a pre ďalšieho je krava jednoducho zvieraťom bez akéhokoľvek citového zafarbenia.

Slová majú nad nami veľkú moc. Sú mocné, keď nám ich povedia iní a vedia byť ešte mocnejšie, keď si ich hovoríme sami. Typickým príkladom sú napríklad tieto zaklínadlá:

  • Som lenivý/lenivá
  • Ja som taká krava
  • Ja som taký debil
  • Ja som taká blbá / blbec
  • Mne to určite nepôjde
  • Ja sa to nikdy nenaučím…

Niekedy ich hovoríme nahlas a niekedy zbehnú iba v našej hlave. A aj keď často žijeme v predstave, že nie je podstatné akými slovami hovoríme sami k sebe, opak je pravdou.

Urob si test. Pomysli na negatívne slovo, ktoré na seba takto zvykneš používať. Lenivosť, hlúposť, krava, debil, idiot? Alebo iné? Dobre. Skús si teraz spomenúť – kto ho v tvojom okolí používal a pri akej príležitosti? Možno zistíš, že sa toto slovo na teba prenieslo a stalo aj tvojim normálom, akousi nálepkou. A každodenným samo-zaklínaním dávaš pozor na to, aby aj naďalej dobre držala.

Čo s tým?

Môžeš si to začať všímať a vedome sa rozhodnúť prestať toto slovo voči sebe používať. Keď ho použiješ, jednoducho si povedz: “Slovo xx prestávam voči sebe používať a každý deň mi to ide lepšie a lepšie.”

Tiež si môžeš zatvoriť oči a predstaviť si dané slovo ako nálepku, ktorá je na tebe nalepená. Chyť ju rukou a odlep ju, urob s ňou čo len chceš. Pokrč a zahoď ju, spáľ ju, skrátka, čokoľvek ti napadne. Urob tento proces so zavretými očami, použi k tomu ruky, nechaj sa viesť svojim vnútorným hlasom. Pravdepodobne budeš s výsledkom prekvapený.

Samo–zaklínanie nás limituje v našom živote, zatvára nám možnosti uvidieť, ako veľmi sme vyrástli, vyzreli, stali sa schopnejšími či koľko toho vieme. Znižuje našu sebadôveru a otvorenosť púšťať sa do vecí, ktoré by sme radi robili. Tak ako sa vieme samo–zaklínať, tak isto sa vieme aj sami odkliať. Je to tvoj vnútorný svet, ktorý je plne v tvojej moci. A ty si mocný čaroděj